reklama

Lesba? Každá má svoj príbeh.

O tom, ako som zistila, že som lesbička...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (95)

Jeťažké opisovať niečo, čo veľa ľudí nepochopí a niektorým sa to môže zdaťdokonca odporné. Ale my dve odporné nie sme. Odporné je, keď sa ľudia hrajú naniečo, čo nie sú. A ja .... SOM lesba. Priznávam. Môj boj s inou orientáciouvšak nebol ľahký. Prichádzala som na to pomaly a veľmi neochotne... môjpríbeh bol teda takýto:

Už odprvého ročníka na strednej škole som bola strašný „živel“. Užívala som sivšetko – sex, drogy, rock. Bez rollu. V tom čase som si myslela, že dôvod,prečo mi s chlapmi nie je až tak dobre je ten, že sme ešte proste prílišmladí, prípadne oni nevedia „ako na to“. Skúšala som to rôzne, s rôznymi „týpkami“.Stále nič. Iba čo sa prehlbovala moja depka a frustrácia z toho, žesa nedokážem prinútiť žiadneho z tých chalanov ľúbiť, nieto ešte pociťovaťnejaké sexuálne vzrušenie. Páčili sa mi, to áno. Tak ako sa vám môže páčiťpekný chalan, pretože je proste pekný, ale takým tým „bratským“ spôsobom. Jednoduchosi s ním nedokážete predstaviť nič viac ako kamarátstvo. Zato niektorébaby... To, že ma vzrušuje pohľad na nahé ženské telo som zistila pomerneskoro, ale vždy som si to dávala skôr do súvisu so sexom ako takým, nie s výhradne„ženským“ telom. Takže to, že som možno lesba, ma napadlo až neskoro. Mohla sommať osemnásť? V tom čase som už bola pomerne dosť veľká emocionálnatroska. Nechápala som, prečo sa všetky tie strašné veci vo vzťahoch diali právemne – PREČO?! Na diskách som sa vyskákala a vyrevala (a vyplakala) a potomsom bola pár dní pokojná... no vždy sa to ku mne vrátilo ako nechutnesarkastický bumerang osudu. A potom jedného dňa...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Monika....ach.....

Spoznalisme sa úplnou náhodou. Prechádzala som sa s Mirom po Bratislave a náhodou smedo seba vrazili... Miro jej vynadal, či je slepá, no ona sa iba usmiala a jasom vedela, že s Mirom sa iba trápim... a nakoniec, ani sex s ním nikdy nebolbohvieaký. Uspokojiť ma nevedel a musela som si to robiť sama... keď bol preč.A z Moniky išlo toľké šťastie a najmä láska, ktorú som pri Mirovi nemala...Obaja sme sa trápili. Na Moniku som časom zabudla, s Mirom sme sa rozišli.Zostala som sama. Užívala si - nočné party, ráno opica a vygumovaný mozog...

Prešliasi dva mesiace. Bola som si istá tým, že muža už nechcem. Vybrala som sa dokníhkupectva... prechádzala som sa pomedzi regále a naraz som zbadala oči.Hlboké, tmavé. A krásne čierne vlasy. Jej úsmev... vedela som, že to je Monika.Usmiala som sa a nasucho preglgla. Nikdy mi srdce nebúchalo silnejšie ako v tommomente. Hesseho kniha mi padla na zem a ja som zostala paralyzovaná. Nebolasom si istá, čo sa to vlastne so mnou deje a už vôbec som si nebola istáMonikinou orientáciou. Ale cítila som, že niečo cítiť musí. A ak to necítila,dokonale ma provokovala. Sebou, perami a najmä jazykom, s ktorým sa pohrávala.Mala som chuť ísť za ňou a vášnivo ju pobozkať... Nezmohla som sa. Ona všakprišla za mnou a šepla mi do ucha, že som krásna... „Si krásna“ znelo mi vušiach a ja som nepochybovala. Srdce mi bilo neskutočne rýchlo. Miešali sa vomne všetky pocity. Tak dlho som ju chcela... a teraz tu stála a ja som sanezmohla na slovo... prešla okolo mňa a vyšla z predajne... Hesseho som rýchlozaložila a vybehla za ňou. Práve sa strácala za rohom ulice no dobehla som ju.Boli sme tam samy. A možno aj keby sme neboli, v tej chvíli nám to bolo jedno.Iba sme sa na seba pozreli a vedeli sme, čo chceme. Nasledoval nesmelý dotyk aobjatie... bozky. Tie najvášnivejšie a horúce... Horúce a motajúce hlavu.Cítila som obrovské šťastie. Vymenili sme si telefónne čísla a odišli. V tommomente som prestala pochybovať – áno, už je to raz tak. Som lesba, no a čo?Keď môže byť lesbička aj také neskutočne nádherné stvorenie ako Monika, potomto MUSÍ byť v poriadku. Ju musel stvoriť Boh, aby ľuďom ukázal ako vyzerádokonalosť. A ja som chcela tú dokonalosť chytiť do dlaní a už nikdynepustiť – nikdy nikdy nikdy nikdy... Strašne som sa zaľúbila. Tak veľmi akoešte nikdy v živote. Samozrejme, že som riešila veci ako „ako to poviemdoma? čo si pomyslí mamina? čo povie starká? a čo kamoši?“. Ale nič z tohonebolo až také dôležité ako ja a ona. Ako my. Ako to čo máme. Ešte stále –po roku a pol sme ešte stále Rebeka + Monika, love eternal :)A nech mi je takejto lásky dopriate aj naďalej, o to prosím Bohakaždý deň...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak vás tento článok NÁÁÁHODOU zaujal, potom vedzte, že má aj pokračovanie :)

Rebeka Zyrkan

Rebeka Zyrkan

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Volajú ma Zyra a píšem preto, aby sa ostatní bavili a zapájali prázdninujúce mozgové bunky. Zoznam autorových rubrík:  Jazykovedno-kritickyLiteráriumVysoko umelecký textSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu